Boxerská psychológia Cus D´Amata: Ako čeliť strachu

Autorom nasledujúcich riadkov nie je nikto iný ako legendárny tréner boxu s talianskym temperamentom Cus D' Amato, ktorý vychoval tie najväčšie legendy ťažkej váhy, akým je “The Baddest Man on the Planet” Iron Mike Tyson, Floyd Patterson či Joe “Smokin' Joe“ Frazier.

Rozpoznávanie strachu

Strach je najväčšou prekážkou vzdelávania sa v akejkoľvek oblasti, obzvlášť v boxe. Napríklad, box je niečo, čo sa naučíte len neustálym opakovaním. Precvičujete údery a kombinácie dookola znova a znova až vám to zrazu ide… Avšak, ak v priebehu učenia dostanete úder a zraníte sa, spraví vás to opatrnejším. A keď ste veľmi opatrný, už to nezopakujete. A ak to nezopakujete, predĺži to váš celkový proces učenia. Ak by prišiel niekto do gymu a povedal, že chce byť fighter, prvá vec, ktorú by som urobil by bola tá, že by som mu rozprával o strachu. Vždy by som použil rovnaký príklad jeleňa prechádzajúceho otvoreným poľom. Akonáhle inštinktívne vycíti, že mu hrozí nebezpečenstvo, začne pracovať “príroda” a telo začne uvoľňovať adrenalín do krvného obehu, čo spôsobuje, že mu srdce bude biť rýchlejšie a jeleň tak dokáže podať mimoriadne výkony, je obratnejší, silnejší. Vďaka tomu sa jeleň dokáže dostať mimo nebezpečenstvo a utiecť z čistinky do bezpečia lesa. To je príklad, v ktorom je strach váš priateľ.

To, čoho sa dieťa na ulici obáva, je, že ho budú volať zbabelec alebo strachopud. A preto deti niekedy spravia tie najhlúpejšie, divoké, bláznivé činy, len preto, aby skryli strach, skryli to, že sa boja. Často im hovorím, že aj keď je strach tá nepríjemná, trápna vec, aj napriek tomu je strach ich priateľ. Pretože, ak ti hocikedy hocikto zachráni tvoj vlastný život desaťkrát denne, bez ohľadu nato, ako nepríjemný je, musíš sa na neho pozrieť ako na priateľa, a to je to, čo je strach. Odkedy nám príroda nadelila strach, aby nám pomohla prežiť, nemôžeme sa naňho pozerať ako na nepriateľa. Len si pomyslíte koľkokrát za deň, by človek zomrel, ak by nemal strach. Strach je ochranný mechanizmus. Rozprávaním sa s boxermi o strachu, som im skrátil čas učenia možno až o polovicu, niekedy aj viac, v závislostí od jedinca.

Vystavenie strachu

Ďalšia vec, ktorú robím je tá, že ich dostanem do excelentnej kondície. Poznaním toho, aká myseľ je a ako sa dokáže s človekom zahrávať, ako sa jednotlivec vždy chce vyhnúť konfrontácii s niečím, z čoho má strach. A preto im odstránim všetky možné výhovorky ešte predtým, ako sa tak stane. Tým, že ich dostanem do výbornej kondícií, sa nemôžu vyhovárať, že sú unavení, že nie sú vo forme. Keď majú skvelú kondičku, postavím ich do ringu, po prvý krát so skúsenejším fighterom, kde nebude tá kondícia pre nich výhodou. Keď nováčik rozdáva údery, no bez účinku, nič to so súperom nerobí, pričom jeho súper sa k nemu približuje stále viac a viac, nováčik začne panikáriť. Keď je v panike, chce skončiť ale nemôže, pretože jeho celá psychika je nastavená ešte z čias detstva, kde bol za takýto čin považovaný za zbabelca. Takže čo spraví? Bude unavený. To je to čo sa deje fighterom v ringu. Začne byť unavený, pretože sa bojí. Teraz, keď je predsa unavený, nebudú ho ľudia predsa nazývať zbabelcom. Je len príliš unavený nato, aby pokračoval. Ale keď necháte bojovať toho istého boxera s niekým, na koho tie jeho údery majú viditeľný efekt, zrazu sa z toho unaveného, zničeného fightera stane tiger. Je to len psychické vyčerpanie a to je všetko. Ale ľudia v boxe tomu proste len nerozumejú…

Avšak mal by som dodať, že strach časom nezmizne. Je to rovnako zlé ako v prvom zápase,tak aj v stom zápase.  Avšak platí tam výnimka, že za ten čas, čo dosiahnete tých sto zápasov, alebo možno aj oveľa skôr, si vybudujete dostatok disciplíny nato, aby ste sa so strachom naučili žiť a to je aj ten cieľ - naučiť sa s tým žiť.

Každý bojovník, ktorý kedy žil, mal strach. Chlapec príde ku mne a hovorí, že on sa nebojí. Keby som mu veril, povedal by som mu, že je klamár, alebo, že s ním niečo nie je v poriadku. Poslal by som ho k doktorovi, aby zistil, čo do pekla s ním je, pretože to nie je normálna reakcia. Fighter, ktorý bol v ringu a nezažil strach, je buď klamár alebo psychopat… Fighter musí poznať strach.

Hrdina a zbabelec

Pýtam sa svojich deti, že aký je rozdiel medzi hrdinom a zbabelcom. Aký je rozdiel medzi tým byť zbabelec a byť statočný? Žiadny rozdiel. Len v tom čo robia. Obaja sa cítia rovnako. Obaja sa obávajú smrti, zranenia. Muž, ktorý je zbabelec, odmieta čeliť tomu, čomu má. Hrdina je viac disciplinovaný a čelí, bojuje s týmito pocitmi a robí, čo musí urobiť. Ale obaja cítia to isté, hrdina aj zbabelec. Ľudia, ktorí vás sledujú, vás súdia podľa toho, čo robíte, nie podľa toho, čo cítite.

Noc predtým, ako majú mať svoj prvý zápas, im poviem, že pravdepodobne nebudú môcť zaspať. Nemôžem im dať žiadnu inú útechu, len fakt, že ten druhý borec prechádza takými istými pocitmi. V deň, keď už idú na zápas a vstupujú do šatni, najmä na amatérskych súťažiach, celá miestnosť je plná potencionálnych súperov, pretože ešte nevedia, s kým budú zápasiť. Všetci naokolo vyzerajú pokojne, smelo a usmievajú sa. A všetci nováčikovia vedomí toho hrozného pocitu v hrudi, sú vystrašení ich pokojom a ich sebadôverou.

Čo si však neuvedomujú je to, že ostatní sa pozerajú aj na neho a vidia v ňom tie isté veci, čo vidí on na nich, pretože pravidelným cvičením a disciplínou taktiež pôsobí pokojne a sebavedome. Až zrazu ideme do ringu. Polovicu času z toho, čo ide do ringu, má pocit ako keby išiel na šibenicu. Keď lezú po tých schodoch, nikdy by som nenazval tohto fightera zbabelcom, s vedomím, čím si musel prejsť, záverečný akt lezenia do ringu z nich robí odvážneho a disciplinovaného človeka.

Keď dvaja muži vstúpia do ringu, len jeden jediný si zaslúži vyhrať. Keď vstúpiš do ringu, musíš vedieť, či si zaslúžiš vyhrať. Musíš vedieť, že osud ti dlží víťazstvo, pretože si drel viac ako tvoj súper. Spároval si tvrdšie. Behal si dlhšie trate.

Takže teraz už stojí v ringu. Jeho súper vyzerá pravdepodobne väčší, silnejší, v lepšej kondícii a skutočne svalnato. Keď sa začne rozcvičovať, vyzerá aj skúsenejšie. Takto nejako pracuje myseľ nováčika a jeho predstavivosť preháňa všetko. Nikdy nie je nič také zložité, ako to naša predstavivosť vykreslí, dokonca ani smrť. Človek si neuvedomuje, čo ho robí nervóznym, až pokiaľ nepochopí, prečo sa bojí, čo je normálna a prirodzená vec. Keď to pochopí, príjme to tak, ako to je. Neskôr to už nie je také desivé, čo je dôvod, prečo sprevádzam borcom týmto krok po kroku, až pokiaľ gong ohlási prvé kolo. Sprevádzam ich týmto a dúfam, že v čase keď pôjdu do ringu, budú mať skúseností s tými rôznymi pocitmi, ktorými sa často zastrašujú sami. “Cus povedal, že to bude takto”, takže sa nebudú cítiť horšie alebo menej pripravení ako ich protivníci.

RIP Cus D'Amato

* 17. januára 1908 ✝ 4. novembra 1985